Ako na pruhovanú výmaľbu?

Tiež máte ten pocit, že jednofarebná maľovka je fádna a rýchlo sa zunuje? Čo by ste povedali na pruhovanú výmaľbu, ktorá pripomína tapetu? Vedzte, že to vôbec nemusí byť zložité. Ak viete nalepiť maliarsku pásku na stenu tak aby nepodtekala, ste za vodou.

Vraví sa, že na začiatku bolo slovo. Pri výmaľbe je to však úplne inak. Nech majú vaše steny do seba vpísané akékoľvek príbehy, na začiatku je vždy penetrák. Len vďaka nemu je škrabanie starých náterov úlohou pre pamätníkov. Polymér spevní podklad, naviaže na seba zrnká prachu a vytvorí spojovací mostík pre nový farebný náter. Vďaka tomu sa jedna vrstva náteru spojí s druhou tak dokonale, že sa správajú ako jediná.

Pri nanášaní penetrácie platí jediné pravidlo. V jedinom nátere sa jej musí na stenu dostať hojne, aby prenikla do povrchových vrstiev podkladu. To zväčša zaistí valček s vlasom dlhým aspoň 18 milimetrov. Opakovaný náter penetráciou nepripadá do úvahy. Vytvorila by sa vrstvička na ktorú farba nechytá a po čase sa z nej odlupuje. Ak ste kedysi štedro penetrovali sadrokartón a potom ho nemohli ani za svet natrieť, asi tušíte o čom je reč.

Biely podklad svedčí každej pruhovanej výmaľbe a inak tomu nie je ani v tomto prípade. I keď sa naoko zdá, že sýty tyrkysový odtieň zostane viditeľný naveky, sú to iba nesprávne predsudky ako skutočnosť. Stačia dva nátery s medzičasom pre preschnutie a  výsledok je dokonalý. A vôbec nezáleží na tom, akým spôsobom postupujete. Mne sa osvedčilo naváľať najprv veľké plochy a potom dotiahnuť detaily. Je to vždy na technológii farby aby zvládla takýto prístup. Disperzie dokážu to, čo hlinkové farby v minulosti nezvládali.

Kde bude prvý pruh? Nehľadajte v tom žiadnu geometriu, logiku, ani zložité počty. Kdekoľvek zavesíte šnúrku so závažím, vznikne prvá čiara smerujúca kolmo nadol. Majte na pamäti, že murované domy sú krivé v každom rohu a tak akákoľvek snaha o dôsledné plánovanie zlyháva. Šnúra visí zalepená na páske, a my vieme kam budeme lepiť maliarsku pásku. Všade, kde ju nalepíme na čerstvo vybielenú stenu zostane vo finále biely pruh. My volíme šírku 3 centimetre, výber je na vás.

Ako ďaleko by mali byť pruhy vzdialené od seba? Čím širšie budú, tým ľahšie sa bude priestor maľovať a menej pásky miniete. Vhodné je odraziť  sa od čohosi, čo platí na naše tuctové miestnosti vo formáte 4×4 metre. Či sa dohodneme na 28, 30 alebo 32 centimetroch, výsledok bude vždy  pôsobivý. Na rozmeranie však treba pomôcku, aby boli všetky pruhy rovnako široké. Školské trojuholníkové pravítko je dobrou voľbou. Príložnou hranou s 90-stupňovým uhlom garantuje, že rysky nabudú lietať nahor a nadol.

Ako to funguje v kútoch? Tam prenesiete mierku priečne – akoby skratkou – a vždy opätovne spustíte k zemi povrázok, aby ste našli kolmicu. Pretože nech meriate odstupy od pásky akokoľvek poctivo, vždy odhalíte chybu murárov a kút, ktorý sa rozbieha alebo zbieha.

Mnohí majú zlé skúsenosti s maliarskymi páskami a hnevá ich, že podtekajú. V mnohých prípadoch je to chyba samotnej pásky. Keď sa navlhčí, jej okraje sa zvlnia. Akoby ich výrobcovia navrhli pre syntetické farby. Ak chcete mať istotu, že kúpite pásku, ktorá nezlyhá, určite to bude Tesa Standard. Má jemné lepidlo ktoré je nanesené v dostatočnej vrstve, aby zamedzilo podtekaniu. Súčasne je natoľko jemné, že starú farbu nestrhne. Ak ste doposiaľ márne hľadali, na túto sa môžete spoľahnúť.

Aby však lepidlo vytvorilo plný kontakt s podkladom, treba mu troška pomôcť. Poslúži na to gumový aranžérsky valček, ktorým poprechádzate čerstvo nalepenú pásku po celej jej dĺžke. Pružná penová guma sa prispôsobí podkladu a pritisne pásku tak dokonale, že po jej stiahnutí zostanú vždy ostré kontúry farby. A to aj v prípade, keď robíte dva nátery za sebou a ten prvý stihne preschnúť. Bez valčeka sa s páskami netrápte, nikdy to nebude ono.

Taktika pruhovej výmaľby je jednoduchá. Máme biele prúžky a k nim potrebujeme dve jemné farby s rovnakou intenzitou prefarbenia. Keďže rok 2014 sa nesie v zemitých tónoch prírody, dávame na stene priestor odtieňu, ktorý nesie názov arabská mocca. Má v sebe čosi piesočné, naberá teplé tóny s poludňajším jasným slnkom a k večeru akoby z neho vychádzala na povrch slabučká zeleň. Je to odtieň, ktorý mení svoj charakter v priebehu dňa a skutočne mu to aj svedčí.

Zemité tóny vždy ladili s tlmenou ružovou, svetlým tyrkysom, oranžovým pastelom či jemnými odtieňmi šedivej modrej. My miešame tlmenú ružovú a nech to vyzerá akokoľvek sebaisto, nie je to len slepé prilievanie tónovacej farby do prázdneho vedierka s bielou bázou. Metlička vo vŕtačke dokonale premieša každú dávku až do rohov a keď vzorka zaschne na hárku kancelárskeho papiera  a ladí k zámeru, až vtedy sa pokračuje v práci. Sú to tri-štyri pokusy, kým je jasné, že sme na správnej ceste.

Vaľkanie druhého farebného tónu úzkym valčekom začína ukazovať na stene charakter výmaľby, ktorý bol doposiaľ iba myšlienkou v hlave. Farba presychá, mení odtiene a hneď máte jasno v tom, či si vystačíte s jediným náterom alebo dvomi. My sme pre rovnomernosť prefarbenia vaľkali dve vrstvy farby i keď je viac ako pravdepodobné, že i jedna vrstva by bola dostatočná. Drobné nedostatky sa v pruhovanej výmaľbe vždy stratia.

Prichádza rad na pásky, ktoré strhávame ešte za vlhka. Tu platí jediné pravidlo, ktoré nájdete na webe každého výrobcu pások. Pri strhávaní treba dodržiavať 45-stupňový uhol, ktorý je zárukou že ani lepidlo nezostane na stene a ani maľovka sa neodlepí spolu s páskou nadol. S vlhkými páskami sa pracuje dobre a ako je už zrejmé, farebné línie sú ostré, akoby ich britvou odrezal. A to aj napriek tomu, že maľujeme na niekoľkokrát omaľovanom štuku a nie na stierke či sadrokartóne.

Aké je finále? S bielym lemom pod stropom a bielou podlahovou lištou z dreva to vyzerá uhladene, pokojne a prinajmenšom profesionálne. Ak si na metri vyskúšate, že vám s novými vedomosťami páska zaručene nepodtečie, môžete si to vyskúšať doma.  Bez obáv, že by ste to nezvládli. Veď je to predsa taká istá práca ako ste ju vždy robili doposiaľ.